Garantovaná pevnosť tvárnice je 8MPa. To znamená že 1m bežný nosného muriva môže byť teoreticky zaťažený 160 tonami(160kN). Pre porovnanie napr. porobetónová tvárnica YTONG pre hrúbku muriva 37,5 cm má pevnosť 2 – 4Mpa, t.j. 2 až 4 násobne nižšiu a nikoho nenapadne klásť podobnú otázku.
Laicky povedané 20 cm hrubé murivo z vibrolisovaných tvárnic má rovnakú únosnosť ako 75 – 150 cm hrubé murivo z pórobetónu.
Únosnosť hotového muriva vo veľkej miere závisí aj na použitej malte. Ak použijeme maltu s únosnosnosťou 5Mpa nemôžeme rátať napr. pri Porotherme hrúbky 30cm s únosnosťou muriva 10 Mpa. Vibrolisované betónové tvárnice sa však murujú na betónovú maltu, ktorá ma rovnaké, alebo ešte lepšie pevnostné parametre ako samotná tvárnica a neznižuje tak únosnosť deklarovanú pre murovací prvok.
Ďalším vplyvom, ktorý znižuje únosnosť muriva je výška steny. Pri stenách vyšších ako 3m je už potrebné posúdiť konštrukciu na vzper (možné vybočenie) a navrhnúť prípadne vhodné stužujúce prvky.
Odpoveďou na otázku je ubezpečenie, že tvárnica hrúbky 20cm je s veľkou rezervou vhodná pre nosné steny rodinných, alebo bytových domov min. do výšky 3 podlaží.
Samozrejme každú stavbu musí posúdiť statik a navrhnúť riešenia neštandardných a komplikovaných detailov.

V otvorenej makroporéznej a priepustnej štruktúre materiálu tvárnic nevznikajú kapilárne sily a vzlínavý efekt. Tvárnica je preto prakticky nenasiakavá (nenasáva vlhkosť z okolitého prostredia) a aj zrážková voda vyplňuje póry len dovtedy, pokiaľ trvá jej prílev. Voda z tvárnice okamžite odteká a nikdy nenastáva stav, aby boli dutiny, alebo mikroskopické póry v materiále vyplnené vodou, tak ako je tomu napr. pri tehlách, alebo pórobetóne.
Pôsobením mrazu teda nemôže v tvárnici zamŕzať voda a zväčšovaním svojho objemu narúšať jeho celistvosť. Vibrolisovaná betónová tvárnica môže byť bez akejkoľvek ochrany vystavená nepriazni počasia v exteriéri desiatky rokov a zostane nepoškodená.

Vďaka vysokej pevnosti je možné tvárnicu rozdeliť na ktoromkoľvek mieste bez nebezpečenstva ich popraskania, alebo rozlomenia mimo deliaci rez. .
Bežne sa na delenie používajú nástroje s kotúčmi zo spekaných karbidov , alebo s diamantovými kotúčmi.. Nevýhodou je vyššia prašnosť a preto treba túto činnosť vykonávať mimo uzavreté priestory.
Tradičný spôsob delenia napr. murárskym kladivom sa s úspechom dá použiť pri delení v miestach určených na delenie výrobcom (1/2 a 1/3).

Rodinné domy bungalovového typu sú mimoriadne vhodné pre použitie tohto systému. Pri ich konštrukcii nevznikajú žiadne problémové detaily.

Najčastejšie tvoria nosný systém haly stĺpy (kovové, alebo betónové) na ktorých je uložená konštrukcia strechy. Murovacie tvárnice sa potom používajú ako výplňové murivo. Vo väčšine prípadov postačuje aj do výšky viac ako 6 m hrúbka výplňového muriva 20 cm, pričom je potrebné jednotlivé polia murovanej výplne ukotviť do nosného systému.

Nebude tam o nič väčšia vlhkosť ako v garáži z ktoréhokoľvek iného murovacieho materiálu. Skôr naopak. Betónové tvárnice majú najlepšiu paropriepustnosť a teda aj prípadnú vlhkosť z interiéru garáže lepšie odvedú na vonkajší povrch.
Pre automobil je najpriaznivejším prostredím nevykurovaná garáž a pre takéto riešenie sú betónové tvárnice ideálne.

U konštrukcií z vibrolisovaných betónových tvárnic nie je potrebná izolácia proti zemnej vlhkosti z dôvodu ochrany vlastnej konštrukcie. Tvárnice sú nenasiakavé, mrazuvzdorné a trvalo odolávajú akejkoľvek vlhkosti. Problémom zostáva ochrana vnútorného priestoru pred vlhkosťou. Treba si uvedomiť, že vďaka poréznej paropriepustnej štruktúre tvárnic dochádza naustále k vyrovnávaniu vlhkosti medzi okolitou zeminou a vnútorným priestorom.
Ak je vnútorným priestorom napr. pivnica pre uskladnenie zeleniny, alebo garáž a pod, potom je tento stav ideálny. Pokiaľ však potrebujeme vnútorný priestor suchší ako je okolitá zemina, potom musíme múr izolovať proti zemnej vlhkosti prinajmenšom hydrofóbnymi nátermi a penetráciami.

Na izoláciu zvnútra sú vo všeobecnosti vhodnejšie nenasiakavé materiály, ktoré svojimi vlastnosťami vytvárajú súčasne dostatočnú parozábranu pre zníženie nadmerného prestupu vlhkých pár z interiéru do konštrukcie steny, kde môžu kondenzovať. Vhodný je z tohto hľadiska napr. polystyrén a nevhodné sú minerálne vlákna. Najmenej vhodným materiálom pre vnútornú izoláciu je organický materiál.
Základná poučka stavebnej fyziky hovorí, že difúzny odpor steny má zvnútra smerom von klesať. To znamená, že na vonkajšom povrchu majú byť materiály umožňujúce voľný prestup vlhkosti z konštrukcie, t.j. odvetranie konštrukcie na vonkajší povrch. Naopak materiály na vnútornom povrchu majú zabraňovať vniknutiu vlhkosti z interiéru do konštrukcie.
Tomuto javu sa hovorí, že konštrukcia (stena) má dýchať. Rozšíreným omylom je názor, že dýchať má vnútorný priestor(dom) cez steny budovy. Keby dýchal dom len cez steny (napr. tehlové), tak by sme sa za chvíľu zadusili. Naviac smer postupu vzduchu v stene je zásadne zvnútra smerom von (t.j. z teplejšieho prostredia s vyšším tlakom do chladnejšieho prostredia). Nejde teda o výmenu vzduchu tak, ako je tomu pri dýchaní, alebo vetraní. Vzduch sa dostáva do interiéru zásadne otvormi a nie konštrukciami – t.j. vetraním a to buď prirodzeným cez netesnosti okien, otvory štrbiny a pod, alebo núteným pomocou ventilátorov a rozvodov .

Izolácia zvnútra je vhodnejšia pri novostavbách a je určená najmä pre novostavby !
Pri zateplení jestvujúcich domov už nemôžeme ovplyvniť výber materiálu konštrukcií a riešenie konštrukčných detailov a tepelných mostov.
Pri rekonštrukciách doporučujeme zateplenie zvonku a to vhodným materiálom a postupom tak, aby nedošlo k nežiadúcemu uzavretiu vlhkosti v konštrukcii.

Vibrolisované betónové tvárnice sú materiál vhodný pre konštrukciu vnútorných nosných a sendvičových obvodových stien.. Samotná nosná časť steny nemá dostatočné tepelnoizolačné vlastnosti a preto vyžaduje zateplenie. Pre zateplenie nosnej časti konštrukcie je možné navrhnúť desiatky kvalitných riešení, ktoré sa budú líšiť najmä cenou a dostupnosťou.
Výrobca doporučuje ako najefektívnejšie možnosti zateplenia 2 základné riešenia.
1. Zateplenie zvonku, tak ako sa zatepľujú napr. monolitické betónové konštrukcie, alebo tehlové steny
2. Zateplenie zvnútra izolačným komplexom pozostávajúcim z 15cm polystyrene nalepenom na sadrokartóne, ktorý tvorí súčasne vnútornú povrchovú úpravu. Tento spôsob sa používa napr.vo Francúzsku pri 80% obytných budov a je bezkonkurenčne najefektívnejší pri zachovaní vysokej kvality obvodových stien.

Výhody:
– podstatne nižšia cena
– vyššia trvanlivosť a odolnosť tepelnoizolačnej vrstvy oproti zatepleniu na vonkajšej strane
– možnosť montáže v každom počasí
– možnosť jednoduchého vedenia technických sietí v izolačnej vrstve pod vnútorným povrchom
– možnosť regulácie vnútornej teploty aj v priebehu dňa a s tým spojená úspora nákladov na vykurovanie
– možnosť rýchleho získania tepelnej pohody v prerušovane obývaných budovách ako sú napr. chaty a pod.
– Jednoduchšia oprava, alebo zmena bez potreby budovania nákladného lešenia
Nevýhody:
– vznik kondenzačnej zóny v nosnej časti konštrukcie. Vnútorné zateplenie nie je vhodné pre steny z takých materiálov, ktorým škodí prechodná vlhkosť (napr.organické materiály) Preto sú betónové murovacie tvárnice , ktorým vlhkosť ani mráz neškodia mimoriadne vhodné pre umiestnenie izolácie na vnútornej strane.
– nevyhnutnosť precízneho riešenia tepelných mostov na kritických miestach vhodnými konštrukčnými detailami

Výhody:
– menej kritických miest a tým aj jednoduchšie riešenie tepelných mostov
– možnosť väčšej akumulácie tepla v konštrukcii obvodových stien, väčšia tepelná zotrvačnosť konštrukcií. a tým aj menšie nároky na reguláciu vykurovania.
Nevýhody:
– podstatne vyššia cena
– vyššie riziko poškodenia nepriaznivými vplyvmi počasia
– možnosť montáže len pri vhodnom počasí a teplote
– nákladná oprava poškodených častí vo výškach
– riziko uzavretia vlhkosti v konštrukcii pri použití nevhodnej paronepriepustnej tepelnej izolácie
– vyššie náklady na vykurovanie a obmedzená možnosť regulácie tepelných parametrov vnútorného priestoru v krátkom časovom intervale (napr. počas dňa a noci a pod.)

Pri víkendových objektoch vyniknú prednosti vnútornej izolácie najviac. Najmä možnosť rýchleho dosiahnutia tepelnej pohody po príchode do objektu.
Vzhľadom na prerušované kúrenie je veľmi dôležitý výber murovacieho materiálu.
Po prerušení kúrenia môže totiž konštrukcia premŕzať za prítomnosti skondenzovanej vlhkosti v stene. Tomuto javu a riziku poškodenia konštrukcie spoľahlivo odolávajú len mrazuvzdorné materiály ako sú vibrolisované betónové tvarnice BETONOVA.

Na izoláciu zvonku sú najvhodnejšie paropriepustné nenasiakavé materiály, dostatočne pevné aby boli samonosné a nebolo potrebné inštalovať dodatočné podporné nosné rošty. Mali by umožňovať čo najefektívnejšiu a najodolnejšiu povrchovú ochranu.
Výrobca tvárnic BETONOVA doporučuje ako najvhodnejší materiál pre vonkajšie zateplenie tepelnoizolačné platne Styrex v min. Hrúbke 12cm (výrobca Styrcon Nitra) uložené vo vhodnej lepiacej hmote a bodovo kotvené plastovými hmoždinkami min 2 kotvami na 1m2.
Variantne doporučujeme ako lacnejšiu možnosť fasádny polystyrén v min. hrúbke12 cm montovaný rovnakým spôsobom
Pre izoláciu zvonku sú vhodné aj minerálne rohože(napr. Nobasil), najmä tam, kde je potrebné vyhovieť prísnejším požiarnym normám. Treba ich však bezpodmienečne chrániť pred možnosťou nasiaknutia vlhkosťou zo zrážok.

Pri izolácii zvonku je potrebné okrem pokrytia celej vonkajšej plochy venovať pozornosť len osteniam pri oknách a dverách, aby nevznikali tepelné mosty okolo ich rámov a osadení. Vonkajšia tepelná izolácia vylučuje aj riziko kritických miest pri podstatne viac ochladzovaných vonkajších rohoch a kútoch obvodových stien.
Pri vnútornej izolácii vznikjú štyri miesta s potenciálnymi tepelnými mostami:
1. Napojenie priečnych stien na obvodovú konštrukciu:
Detail riešime tak, že vnútorné steny nie sú previazané s obvodovou stenou.
Vútorná tepelná izolácia prebieha bez prerušenia aj v mieste dotyku vnútorných stien. Staticky sú priečky kotvené do podlahových a stropných konštrukcií.
2. Ostenia výplní otvorov:
Jedným z riešení je osadenie výplní v úrovní vnútornej izolácie. Ostenie tak tvorí tepelnoizolačný materiál v ktorom sa nevytvorí tepelný most.
3. napojenie stropnej konštrukcie na obvodovú steno:
Pri napojení stropnej konštrukcie je potrebné izolovať strop aj podlahu do vzdialenosti min 80 cm od obvodovej steny. Pri vnútornej izolácii treba teda uvažovať s podlahovými vrstvami a podhľadom umožňujúcim umiestnenie tejto izolácie. Výrobca tvárnic BETONOVA doporučuje sadrokartónový strop. Vedľajším pozitívnym efektom tohto riešenia je možnosť umiestnenia technických vedení vo vzduchovej vrstve pod sadrokartónom a nižšia cena oproti stropným omietkam.
Pri rebrovom strope sa môžu ako prvé 2 stropné vložky na obvode použiť polystyrénové tvarovky.
4. Vonkajšie rohy obvodových stein:
Vnútorná izolácia musí byť dostatočne dimenzovaná tak, aby bolo výpočtom preukázané, že teplota na vnútornom povrchu obvodovej steny v rohu miestnosti neklesne pod normovú hodnotu. Túto podmienku už spĺňa izolácia z 15 cm hrubého polystyrénu

Zvýšené riziko plesní pri vnútornej izolácii je len pri použití nevhodných materiálov. Pleseň sa vyvinie len ak sú splnené tri faktory dostatočne dlhú dobu:
1. svetlo
Pleseň vzniká najmä na vnútornom povrchu stien, ak sa kondenzačná zóna dostane až na vnútorný povrch, ktorý je v dôsledku toho dlhodobo vlhký, teplý a dostatočne osvetlený
2. vlhkosť
Kondenzovaná vlhkosť v konštrukcii nepredstavuje z hľadiska tvorby plesní nebezpečenstvo pokiaľ konštrukcia umožňuje pri zmene teplotných pomerov okamžité odparovanie kondenzovanej vlhkosti cez vonkajší povrch konštrukcie. Vnútornú izoláciu je teda vhodné použiť len na nosné obvodové konštrukcie z nenasiakavého paropriepustného materiálu, ktorému prechodná prítomnosť vlhkosti neškodí a nedegraduje ho.
Obvodová konštrukcia sa posudzuje z hľadiska množstva kondenzovanej vody za rok a potenciálneho množstva odparenej vody za rok. Množstvo kondenzovanej vody nesmie podľa normy presiahnuť hodnotu 500g vody na m2 steny/rok a potenciálne množstvo odparenej vody musí výrazne prevyšovať kondenzované množstvo. Kondenzované množstvo vody vieme zásadne ovplyvniť tým, že zabránime použitím vhodného materiálu prenikaniu vodných pár z interiéru do konštrukcie. Doporučované vnútorné zateplenie obvodovej steny z vibrolisovaných betónových tvárnic izolačným komplexom z 15cm polystyrénu nalepenom na sádrokartónovej doske, ktorý vyrába RIGIPS pod obchodným názvom „Rigitherm“ s veľkou rezervou spĺňa uvedené normatívne požiadavky a toto riešenie vylučuje problémy s tvorbou plesní.
Kondenzovaná vlhkosť nepredstavuje pre system BETONOVA problém ani z konštrukčného hľadiska, pretože vlhkosť tvárniciam vôbec neškodí a nemôže ani dôjsť k takému nasýteniu materiálu vlhkosťou (vďaka ich makroporéznej štruktúre a nenasiakavasti), aby bol poškodený v dôsledku prípadného premŕzania pri vonkajšom povrchu obvodovej steny.
3. teplo
Pleseň sa netvorí v chladnej časti konštrukcie steny, aj keby tu bola prítomná kondenzovaná vlhkosť po dlhší čas. Chýbajú k tomu ďalšie podmienky. Okrem svetla je to predovšetkým teplo.

Je pravdou, že pri vnútornom zateplení je nosná časť muriva vystavená väčším teplotným zmenám v priebehu dňa a mrazový bod sa môže ľahšie dostať pod povrch nosnej konštrukcie. Tvárnice BETONOVA majú zo všetkých murovacích materiálov najmenšie objemové zmeny pôsobením tepla a vlhkosti. Nedochádza preto k dilatačným pohybom a na minimum je znížená aj potenciálna možnosť vzniku prasklín na stykoch materiálov s rozdielnymi fyzikálnymi vlastnosťami. Ostané nosné konštrukcie (stropy, vence, preklady a pod.) sú v drvivej väčšine tiež betónové a tvárnice BETONOVA sa im svojimi vlastnosťami najviac približujú. Povrch tvárnic nemôže namŕzať vďaka ich nenasiakavosti a nemožnosti udržať v štruktúre materiálu dosť vody na to, aby boli vyplnené mikro alebo makro dutiny a zamŕzaním tejto vody dochádzalo k narušenie materiálu.
Toto je napríklad problém pórobetónu, ktorý má vysoké objemové zmeny vplyvom tepla aj vplyvom vlhkosti, je pomerne nasiakavý a mrazový bod sa často dostáva pod vonkajší povrch obvodovej steny. Dôsledkom sú rozdrobené a vypadané miesta na vonkajšom povrchu obvodových stien a opakujúce sa vlasové praskliny na stykoch pórobetónu s betónovými konštrukciami.

Pri náhlom zvýšení teploty vnútorného vzduchu napr. z 10oC na 18oC môže teoreticky dôjsť k vytvoreniu podmienok na povrchovú kondenzáciu, ale len na krátku dobu niekoľkých minút pokiaľ sa teplota vnútorného povrchu steny nezvýši o cca 2 – 3 oC. Vzniknutý kondenzát sa okamžite znovu odparí do vnútorného priestoru. Tento jav môže byť intenzívnejší najmä pri nevhodnom použití teplovzdušného vykurovania teplým a vlhkým vzduchom.
Periodické znižovanie vnútornej teploty až na úroveň prahovej teploty pre tvorbu väčšiny druhov plesní a všeobecne výkyvy teploty pôsobia skôr retardačne na prípadný možný výskyt plesní.

Je pravdou, že pri akumulačnom spôsobe vykurovania a udržiavania vnútornej teploty sa masívna konštrukcia obvodových stien výrazne podieľa na vyrovnávaní teplotných výkyvov v priebehu dňa. Svoju úlohu v tomto procese však plnia aj vnútorné konštrukcie nosných stien, priečok stropov a pod.
Toto vyrovnávanie je však účinné len ak teplota v noci poklesne pod 15oC a vysoké teploty blížiace sa 30oC netrvajú viac ako 2-3 dni. Teplotný útlm naviac spôsobuje, že steny vydávajú najviac tepla v skorých nočných hodinách od 9oo do 12oo, kedy je to najmenej príjemné pre človeka, ktorý sa snaží zaspať a nepomáha ani vetranie, lebo vonkajší vzduch má stále teplotu viac ako 18oC.
V tejto situácii je problematické aj použitie klimatizácie, ktoré musí byť nastavené na veľký teplotný rozdiel medzi vháňaným studeným vzduchom a okolitou teplotou. Naviac tomuto problému sa mnohí aj tak nevyhnú, pretože najvýraznejší je v podkroviach domov, kde sú často umiestňované spálne. Práve podkrovia predstavujú typický príklad neakumulačnej zvnútra izolovanej konštrukcie .
Z uvedeného vyplýva, že pri akýchkoľvek riešeniach vznikajú situácie, kedy sa vnútorné prostredie nadmerne prehrieva a pre dosiahnutie tepelnej pohody je potrebná umelá regulácia – klimatizácia.
Uplatniť klimatizáciu je však podstatne účinnejšie a efektívnejšie v budove s vnútornou izoláciou, kde postačujú klimatizačné systémy s nízkym teplotným rozdielom (dôležité zo zdravotného hľadiska) a nízkym výkonom. S výhodou sa dá použiť napr. aj jestvujúci systém vykurovania, tak že je v ňom vedená studená voda na ochladenie vnútorného prostredia, alebo jestvujúci systém regulovaného vetrania.

Toto tvrdenie je nelogické. Ak určíme obvod domu, t.j. zastavanú plochu, je úplne jedno či v obvodovej konštrukcii o celkovej hrúbke vrátane izolácie napr. 45 cm umiestnime izoláciu zvonku, alebo zvnútra. Výsledkom bude stále rovnako hrubá stena a rovnako veľká plošná výmera vnútorných miestností.
Pre zväčšenie vnútorného priestoru je rozhodujúca celková hrúbka steny vrátane izolácie.
Izolácia zvnútra znižuje vnútornú plochu len vtedy ak sa rozhodujeme dodatočne izolovať už postavenú budovu. Pri izolácii zvonka zostáva vnútorná plocha rovnaká.

Pri manipulovaní s nábytkom dochádza predovšetkým k poškodeniam povrchovej vrstvy stien. Nebezpečenstvo rôznych škrabancov, vrypov a otlčení rohov je rovnaké pre akékoľvek typy stien s povrchovou úpravou. Na vážnejšie hlboké poškodenie izolačného komplexu pozostávajúceho z polystyrénu s plošne nalepeným sadrokartónom je potrebné vyvinúť silu, ktorá by už vážne poškodila aj stenu napr. z pórobetónu. Pod sadrokartónom totiž nie je dutý priestor a to výrazne zvyšuje odolnosť vnútorného povrchu na tlak, alebo úder.

Základnou surovinou na výrobu expandovaného (penového) polystyrénu je speňovateľný polystyrén vo forme perál, obsahujúci spravidla 6 – 7 % pentánu ako nadúvadla. Styrén a pentán sú látky, ktoré sa bežne vyskytujú v prírode – styrén sa dá nájsť aj v rôznych potravinách a pentán sa v prírode vytvára v značných množstvách napríklad v zažívacích systémoch zvierat alebo pri rozklade rastlinného materiálu v dôsledku pôsobenia mikroorganizmov. Obe tieto látky sa vyrábajú na priemyselné použitie z ropy.
Podľa normy STN EN 13 163 je expandovaný polystyrén netoxický a inertný, neobsahuje chlorofluorokarbonáty (CFC), hydrochlorofluorokarbonáty (HCFC) ani formaldehydy. Pri zabudovaní výrobkov z EPS nie je potrebné vykonávať žiadne zvláštne opatrenia, pretože tieto výrobky sú netoxické a nedráždivé. Expandovaný polystyrén neobsahuje a nikdy neobsahoval látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme, ktoré sú známe ako freóny.

Nie je to pravda. Táto povera vznikla v začiatkoch používania tohto izolačného materiálu v dôsledku prehreškov voči jeho vlastnostiam. Penový polystyrén odoláva teplotám trvalo sa pohybujúcim do 80 °C, ale neodoláva pôsobeniu organických rozpúšťadiel. Použite penového polystyrénu pod čierne či tmavé modré opaktné sklo v prvých typoch medziokenných vložiek, rovnako ako použitie lepidiel, ktoré obsahovali organické rozpúšťadlá pri položení hydroizolácií spôsobovali toto „miznutie“ penového polystyrénu. Ešte nedávno malo podobné dôsledky nadmerné zvýšenie teploty pri urýchľovaní výroby vrstvených obvodových panelov pretepľovaním spolu s používaním nevhodných prostriedkov pri odformovaní oceľových foriem bočníc panelov. Pozoruhodné je, že k čiastočnej likvidácii penového polystyrénu došlo behom veľmi krátkeho času výroby obvodových panelov. Po ich zabudovaní do „panelákov“ sa s ním už nič nedialo. Následné kontroly ukázali chýbajúci polystyrén a laicky vznikla uvedená povera. Platí teda zásada – ak sa chováme k penovému polystyrénu s ohľadom na jeho vlastnosti, je jeho trvanlivosť zrovnateľná s trvanlivosťou ostatných stavebných materiálov.
K „miznutiu“ polystyrénu môže dochádzať najskôr pri jeho použití na vonkajšej strane v tesnom dotyku pod tmavou obkladovou plochou, kedy môže dôjsť pri intenzívnom slnečnom žiarení k prehriatiu polystyrénu nad 80oC

Penový polystyrén neuvoľňuje pri požiari o nič väčšie množstvo škodlivých látok ako ostatné bežne používané stavebné materiály organického pôvodu.
Predovšetkým je známe, že pri horení prírodných i synteticky vyrábaných materiálov vznikajú látky s určitými škodlivými účinkami. Prevedené pokusy ukazujú, že penový polystyrén nemá v tomto smere žiadne výnimočné postavenie. Pri horení polystyrénu vzniká takmer výhradne oxid uhoľnatý, a to v tak nízkych koncentráciách, že krysy vystavené pôsobeniu týchto splodín horenia často pri pokusoch prežili, zatiaľ čo pri rovnakých pokusoch pri horení dreva zahynuli. Alternatívne izolačne látky – ako korok a vlákna z dreva – majú v splodinách horenia podstatne väčšiu koncentráciu CO2 než polystyrén. To platí tiež pre takmer všetky bytové zariaďovacie predmety – nábytok, záclony i koberce. Nebezpečie požiaru izolácie z penového polystyrénu znižuje i to, že na trhu je už k dispozícii len penový polystyrén v samozhášavej úprave.

Predovšetkým málokedy sa spomenuté predmety uchytávajú do obvodovej steny.
Vo všeobecnosti by ich umiestnenie malo byť riešené už v štádiu projektu a pre predmety vážiace viac ako 50 kg by mala byť navrhnutá a požitá výstuha pod sádrokartónom (najlepšie plastová vhodná pre prechodne vlhké prostredie)
Pre všetky ľahšie predmety ako 30kg jestvuje celá škála závesných prvkov vyrábaných a dodávaných pre sádrokartónové priečkové systémy.

Tepelná akumulácia u obvodového muriva predstavuje len časť akumulačného potenciálu budovy. Akumulujú aj priečky, stropy, podlahy a vnútorné nosné murivá. Vo vyspelých krajinách sa čoraz častejšie upúšťa od akumulačného vykurovania v prospech regulovaného vykurovania. Pri tomto type kúrenia sa reguluje teplota vnútorného priestoru v závislosti na okamžitej potrebe v priebehu dňa . To znamená, že napr. počas neprítomnosti obyvateľov sa zníži teplota o polovicu, v noci sa zníži o niekoľko stupňov a pod. Dosahujú sa tak úspory na vykurovaní 40 – 50%. Túto reguláciu je možné s úspechom uplatniť len pri vnútornej izolácii, ktorá umožňuje v priebehu krátkeho času dosiahnuť znovu tepelnú pohodu bez vplyvu tepelnej zotrvačnosti obvodových múrov.
Pri vnútornej izolácii dosiahneme naviac teplejší povrch vnútornej steny až o cca 3oC. Nedochádza tak k nežiaducemu javu stekania studenšieho vzduchu pozdĺž stien a nadmernému prúdeniu vzduchu.. Už tento fakt sám osebe umožňuje vykurovať vnútorný priestor na teplotu o 1- 2oC nižšiu ako pri studených stenách.
Tepelná pohoda v interiéry je závislá na nasledovných faktoroch:
# teplota vzduchu
# teplota povrchu stien
# vlhkosť vzduchu
# prúdenie vzduchu
Teplota povrchu stien má priaznivý vplyv na prúdenie vzduchu a rozloženie tepla v miestnosti.
Vo všeobecnosti majú oba spôsoby vykurovania svoje klady a zápory a závisí od konkrétnych preferencíí a situácie, ktorej z možností dá stavebník prednosť.

xpandovaný polystyrén o objemovej hmotnosti cca 20 kg/m2 má súčiniteľ difúzie vodných pár pod 0,003.To predstavuje hodnotu faktoru difúzneho odporu cca 70.
To je už hodnota, ktorá postačuje k obmedzeniu prestupu vodných pár do konštrukcie do tej miery, že celkové množstvo kondenzovanej vody v konštrukcii je výrazne nižšie ako normová hodnota 500g/m2.rok. Pre polystyrén hrúbky 15 cm sa táto hodnota pri stenách z vibrolisovaných betónových tvárnic pohybuje pod úrovňou 200g/m2.rok.
Ťažšie typy polystyrénu (cca 20 – 30Kg/m3) majú ešte lepšie parametre nepriepustnosti vodných pár (na úrovni 80-120 faktoru difúzneho odporu).
Najvhodnejšie by boli extrudované polystyrény, ktoré dosahujú nie len dvojnásobný faktor difúzneho odporu (100 – 150), ale aj lepšie tepelnoizolačné vlastnosti. To všetko ale pri min. trojnásobnej cene.

Je tam podstatný rozdiel. Pri vnútornej izolácii prebieha izolácia medzi priečkou a obvodovou stenou. Priečka sa kotví len do podlahy a stropu a nepreväzuje sa obvodovou stenou (pozri konštrukčné detaily na www.laden.sk)
Tento princíp platí rovnako pre nosné aj nenosné priečky

Výrobný program tvárnic BETONOVA obsahuje aj tvárnice pre priečky o hrúbke 10 a 15 cm. Priečky z vibrolisovaných betónových tvárnic dosahujú výborné zvukoizolačné parametre a sú jedným z najefektívnejšich materiálov pre deliace a výplňové murivá.

Zvukový útlm steny hrúbky 20 cm bez ďalších vrstiev a povrchových úprav, je 54 dB, čo postačuje pre všetky bežné situácie. Stena je naviac pomerne ťažká, takže nevzniká tzv. membránový efekt ako u ľahkých stien, kedy prenáša priečka zvuk podobne ako je tomu u membrány reproduktora.

Závesy na hmoždinkách upevnených len v prvej škrupinovej priečke tvárnice unesie spoľahlivo 50 kg zvislej záťaže. Pri použití dlhších hmoždiniek a závesov upevnených v dvoch škrupinových priečkach tvárnice unesú spoľahlivo viac ako100 kg zvislej záťaže.

Vo všeobecnosti sa neodporúča do betónových tvárnic sekať. Jednak je to pracné a jednak sa tým môžu oslabiť statické hodnoty muriva. Presekaním jednej prepážky tvárnice môžeme oslabiť murivo až o 30% .
Aj z týchto dôvodov odporúčame pre povrchové úpravy vnútorných stien sadrokartón lepený na terčíky lepiacej hmoty tak, aby vznikla približne 1cm hrubá vzduchová medzera v ktorej je možné pohodlne umiestniť elektrické vedenia.
Toto riešenie má aj ďalšie výhody:
# nejde o mokrý proces
# zlepšia sa zvukoizolačné vlastnosti stien
# ide o najlacnejšie riešenie (cena m2 sadrokartónu je 2 –3 EUR
Pre hlavné rozvody je najvýhodnejšie využiť priestor v podlahových vrstvách

Rovnako akopriizolácii zvonka je pre hlavné rozvody najvýhodnejšie využiť priestor v podlahových vrstvách.
Vnútorné izolácie vytvárajú dostatočný priestor pre vedenie elektrických rozvodov pod sadrokartónom a tepelnou izoláciou.

Nie je to nebezpečné a zodpovedá to norme z viacerých dôvodov:
1. Polystyrén sa pre potreby v stavebníctve vyrába v tzv. samozhášavom prevedení
2. Pod izoláciou, alebo priamo v izolácii sa používajú káble pre vedenia vo voľnom priestore s tomu zodpovedajúcou elektrickou izoláciou, ktorá sa vyrába tiež v samozhášavom prevedení, alebo sa vedú v trubkách vyrábaných pre tieto účely.
Tieto problémy sú podrobne upravené príslušnými normami pre elektroinštalácie a konkrétne riešenia musia byť potvrdené revíznou správou

Všetky ležaté (vodorovné) rozvody vody, plynu kúrenia, odpadu, vetrania a pod. sa zásadne ukladajú do podlahových vrstiev.
Vertikálne rozvody sa minimalizujú a môžu sa v prípade potreby aj zasekať do betónových tvárnic, pretože vertikálny zásek neoslabuje pevnosť steny. Pre kanalizačné zvody je výhodné vytvoriť priestor formou dvojitých priečok, inštalačných šachtičiek a pod. už v štádiu projektu.

U vnútornej izolácie sa neodporúča v obvodových stenách umiestňovať rozvody z korodujúcich materiálov a rozvody, ktoré by nemali byť vystavené pôsobeniu chladu. (teplá voda, vykurovacie médium a pod.)
V nevyhnutných prípadoch je nutné umiestniť vedenia vody a kanalizácie tak, aby medzi betónovými tvárnicami a vedením bola vrstva tepelnej izolácie hrúbky 5 cm aby nemohlo dôjsť k zamrznutiu vody vo vedení.

Komplikovaná je len zmena hrubých rozvodov. Ale to je komplikované pri všetkých murovacích materiáloch (možno s výnimkou pórobetónu)

Nie je to pravda z viacerých dôvodov:
– Je potrebný statický výpočet a projekt výstuže
– Výstuž monolitického stropu je pracná a musia ju robiť odborníci
– Debnenie stropu je nákladné, pracné a musia ho robiť tiež odborníci
– Oddebňovacie práce sú pracné a hustejšia sieť podpôr sťažuje pohyb na stavbe
– Strop je o 30% ťažší a viac zaťažuje nosné konštrukcie
Cena za oba typy stropov je v konečnom dôsledku porovnateľná a platí, že pri svojpomocnom spôsobe stavania je výhodnejšie zvoliť rebierkový strop

Materál vložiek nevplýva na prechod tepla z prízemia do podkrovia rozhodujúcim spôsobom. 1/4 plochy rebierkového stropu tvorý liaty betón a s ohľadom na túto skutočnosť je potrebné dimenzovať tepelnú izoláciu.
Výhody betónových stropných vložiek sú:
– 2 x nižšia cena
– rovnorodý materiál s betónovými nosníkmi a zálievkou
– vyššia pevnosť a pochôdznosť pred zaliatím betónom
– lepší podklad pre stropné omietky vzhľadom na svoju makropórovú štruktúru (nie je potrebný cementový prednástrek)

Materál vložiek vplýva na prechod tepla z prízemia do podkrovia len čiastočne. 1/4 plochy rebierkového stropu tvorý liaty betón.
Argumenty v prospech použitia betónových tvárnic sú nasledovné:
– podstatne nižšia cena
– oveľa lepší podklad pre stropné omietky (nie je potrebné čakať na vyschnutie vložiek, nie je potrebná penetrácia a cementový prednástrek)
– nevznikajú problémy vyplývajúce z rozdielnych fyzikálnych vlastností betónu a pórobetónu (rozdielna tepelná a vlhkostná rozťažnosť)
– Podlahovú vrstvu o hrúbke 5 – 10 cm je potrebné vytvoriť z viacerých dôvodov a pre vrstvu na uloženie a vedenie inštalácií je najvýhodnejšie použiť podlahovú tepelnú izoláciu.. Súčasne sa tým rieši aj problém tepelnej izolácie betónovej podlahy.

Závisí to od použitých nosníkov, hrúbky nadbetonávky, výstuže v nadbetonávke a rozponu konštrukcie. Každý strop s rozponom nad 3m by mal rozhodne riešiť statik.

Treba ho tepelne izolovať pokiaľ oddeľuje priestory s rôznymi teplotami (pivnica, podkrovie, exteriér) tak ako pri použití akýchkoľvek iných vložiek.

Použitie dreveného stropu namiesto betónových prefabrikátov nepredstavuje zo statického hľadiska žiadny problém. Nosné hranoly sú uložené a upevnené na stužujúcom betónovom venci, ktorý je potrebné vytvoriť pri akomkoľvek murovacom materiále (betónové tvárnice, tehla, ytong a pod.). Problémom je samotný materiál, t.j. drevo, ktoré je organickým materiálom a vo vlhkom prostredí môže byť vplyvom mikroorganizmov (húb a plesní) postupne poškodzované a degradované. Z tohto hľadiska je kritickým miestom uloženie drevených hranolov na obvodových konštrukciách, kde môže opakovane dochádzať ku kondenzácii vlhkosti z prestupu pár a vytváraniu priaznivého prostredia pre mikroorganizmy.
Dôležitou podmienkou uplatnenia dreva je preto zvládnutie týchto detailov, tak, aby v nich nedochádzalo ku kondenzácii pár a neboli tak vystavené trvalej vlhkosti, prípadne ošetrenie kritických častí hranolov na miestach uloženia tak, aby neboli poškodzované vlhkosťou. (chemicky, mechanicky).